Volám sa Viktória Greksová a mám 14 rokov (17.2.1994).
Vždy som snívala mať raz psíka, ale, úprimne, o výstavách som ani nerozmýšľala :) ....
4 roky som snívala o plemene Westhighland white terrier. Vedela som o ňom všetko,
knižnica bola zaplnená knižkami o tomto teriérovi :) ... Ale chcela som ho len tak, pre radosť.
Priznám sa, že som si myslela, že na výstavy sa nemôže dostať "bežný smrtelník".
Až raz...
Môj ocino má jedného kamaráta, ktorého dcéra sa venovala súťaže Mladý vystavovateľ.
Ocino ma jedno ráno budil, že mu povedal, či chcem ísť na výstavu, že dnes je v Nitre.
Mne hneď prešiel mysľou westík...kebyže ho uvidím, v plnej kráse :)...
Neváhala som, rýchlo som vstala (to u mňa nie je zvykom :) ), pripravila, a už som aj trielila
k nim...
Prišli sme na "miesto činu" do Nitrianskeho výstaviska Agrokomplex. Hneď sme zbadali
kopu psíkov. Prišli sme do výstaviska, a ja som sa zahľadela na pudlov, ktorých mám nesmierne rada :) ...
Žiaľ, neskôr som sa dozvedela, že westíky boli v predošlí deň...
Keď sa začal Junior Handling, ja som ho len pozorovala, a ani by ma vted nenapadlo, že niečomu
takému by som sa niekedy ja venovala...
Keď som prišla domov, stále som rozmýšľala o tej výstave: Aké by to bolo krásne, keby som aj ja mohla na ne chodiť...
Hneď som si sadla k internetu a hľadala som chovateľské stanice "Westíkov". Žiaľ, buď neboli šteniatka, alebo sa ešte ani nenarodili, a už boli rezervované...
Celý deň som strávila nad tým, že si westíka musím vymazať z hlavy a pozrieť sa aj na iné plemeno.
Pamätám sa, neviem ani z akého dôvodu, úplne zrazu mi prešla hlavou veta: "Slečna s papillonom". Ešte dodnes neviem, kde som ju na tej výstave počula...Netušila som, ako také plemeno vyzerá. Úprimne, predstavovala som si ho niečo, ako malý bradáč...
Keď som ho zbadala na počítači, strašne sa mi zapáčil. Povolala som rodičov, ktorým sa tiež nesmierne páčil. Hneď som si o ňom stiahla všetko, čo som našla. Povaha mi úplne vyhovovala, a taktiež aj starostlivosť bola veľmi jednoduchá.
Na druhý deň som začala hľadať chovateľské stanice papillonikov :) ...
Ako prvá sa mi ukázala chovateľská stanica "de Pompadour". Viac, som ani nehľadala :)...
Veľmi ma zaujalo to, že keď chceme šteniatko, tak máme o sebe krátko niečo napísať, kde bude šteniatko bývať, v akom prostredí. A na e-mail s jedinou otázkou "Koľko stojí šteňa" neodpovedá! To som skutočne vedela, že na týchto psíkoch chovateľke záleží, a nepredá ich hocikomu.
Začalo sa vybavovať, a o týždeň na to, som už mala malého Emotiona :) ...
Viem, že som westika som chcela 4 roky a pre papillona som sa rozhodla veľmi zbrklo v priebehu týždňa, ale absolútne neľutujem!!!
Strašne sa rýchlo učí, poslúcha (no, tak o tom by som niekedy ale porozmýšľala :D ), vyhovuje mu aj hlučné prostredie, nikdy nehrýzol nábytok, ani nič iné. Takže- nevymením! :) .
"Trošku" som sa rozpísala, tak to bude asi všetko :)...
S pozdravom
Wiky a Kingslley :)
